Značka Lucia Bizarretová na 3D okuliaroch v kine „život“

Recenzia na elektronickú zbierku básní Press the button X, ktorú napísala a na svojom blogu (maresovabalazova.blog.sme.sk) uverejnila blogerka a poetka Ľudmila Balážová-Marešová.

Značka Lucia Bizarretová na 3D okuliaroch v kine „život“

Mladá autorka, pre niektorých kontroverzná, vydala už svoju tretiu zbierku poézie. Táto recenzia zisťuje mieru prebytočnosti mediálneho šumu a vôbec, ako to teda s jej tvorbou je.

Občerstvujúca sprcha poézie, na ktorej som otočila kohútikom a neušla pred chladnou vodou pravdy, ukazuje, že slovenská poetická tvorba je mnohofarebná. Ak som nedávno písala o básnikovi, ktorý vyjadruje city placho zahalené závojom básnických obrazov, dnes píšem o poetke vnorenej do reality. Títo dvaja autori sú si generačne blízki dvadsiatnici, no štýlom odlišní.

Lucia Bizarretová (1989) nie je úplný nováčik v literatúre. Vydala tri básnické zbierky, dve na papieri a tretiu  elektronicky. Má za sebou už publikačnú činnosť v časopisoch a elektronických médiách na Slovensku aj v Česku. Bola mi známa už pred rokom 2010 pod autorským pseudonymom lusila, kedy som čítala jej tvorbu na Blog.sk. Už vtedy bola hotová autorka, ktorá i keď teenska, vedela ponúknuť dospelú poéziu nekompromisne tvrdú a veľmi postmodernú. Izba s oceľovými roletami mi je teda známa dlhšie.

V roku 2013 vydala zatiaľ svoju najnovšiu elektronickú zbierku básní Press the button X. Štyridsať básní vo voľnom verši pokračuje v štýle Izby s oceľovými roletami, v témach si však už viac preberá.

Jej  poetika reality, jej spôsob významových skratiek, vymedzovanie pointy v každej básni tvoria jedinečný štýl, ktorý sa v slovenskej poézii neopakuje. Autorka sa sústreďuje na vzťahy ľudí, ktoré odhaľuje niekedy jednoduchými konštatovaniami skladajúcimi obraz situácie, inokedy metaforami či hyperbolami, no vždy je pointou pravdivá skutočnosť v kontrapunkte s ideálom, prípadne zamlčaným ideálom, ktorý sa dá z ostatného textu odvodiť.

Umenie skratky z jej pera vyzerá takto:

hľadá sa server
server sa našiel
žiadne nové správy
kindžalom mi odtínaš
zo srdcovej chlopne
stále rovnako

Básne tým, že osvetľujú krátke úseky zažitého sveta a zaujmú k nim postoj, robia sprievodcov v škole života, ktorou prechádza autorka – osobnosť s hlbokým vnímaním a schopnosťou kritického posúdenia. Na tak mladú osobu zrodenú v znamení 89-teho je cítenie sveta a jeho signálov dospelácky kruto reálne. Následne prenesené do poetického výrazu tvorí jednotu protikladov, ktorá pôsobí ako literárne korenie a naznačuje výrazný literárny talent.

Luciina profesionálna práca so skutočnosťou vo verbálnom tvare vzbudzuje dojem, že autorkou je životom obitá veteránka a nie práve graduovaná študentka novinárčiny.

Jej básne, z ktorých každá jedna má svoje poslanie a pointu, sú živým inteligentným čítaním bez prebytočných slov a ten, ktorý si nasadí jej 3D okuliare, aby si pozrel predstavenie „život“, nebude vedieť, čo je to nuda.

Stala som sa fanynkou tejto poézie, ktorá sa na nič nehrá, nemláti prázdnu slamu, aby naplnila normostrany, nezahmlieva nedostatok invencie formalistickými experimentami, ale ide priamo na vec. Nabrúsená britva jej postrehu reže hlboko a presne, aby dospela k jadru témy, ktorú má na muške a tak naplnila dôležitosť postmodernej požiadavky príbehu v každej jednej básni.

Nakoniec, Lucia vie, čo je to intímna lyrika, jej aktuálna forma sa nestráni erotiky. Čítajte báseň č. XXX zo zbierky Press the button X:

nalievam si z tvojho lona
akoby to bol čajník
hebké prsia – dve
pekne vycifrované šálky
do kompletnej súpravy
tanier – mesiac
ktorý nám tlačí
špinavé čižmy do okien
po vankúšoch med & hašiš
sardonicky roztiera

Som rada, že Lucia je súčasťou mladej tvorivej vlny a že táto vlna nie je konformistická, má svoj ničím nedeformovaný názor na život a tvorbu, ktorú úspešne zdieľa súčasníkom.

Blog – Ľudmila Marešová-Balážová // blog.sme.sk (9. 3. 2014); Značka Lucia Bizarretová na 3D okuliaroch v kine „život“; Ľudmila Balážová-Marešová

Zanechať komentár

Zaradené do Recenzie