Autorka

Lucia Bizarretová (photo by Lucia Poláková)

Lucia Bizarretová (photo by Lucia Poláková)

Lucia Bizarretová (*1989) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Knižne debutovala básnickou zbierkou Izba s oceľovými roletami (2012, Garmond; elektronická reedícia: 2014, iLeGaLiT), ktorá je výberom tvorby z rokov 2010 – 2011 a reflektuje súčasný stav spoločnosti. O rok neskôr vyšlo voľné pokračovanie pod názvom Dva kríže na krku (2013, Garmond). V máji 2013 vydala v českom nakladateľstve Zájezdí (edícia Přespolí) elektronickú zbierku štyridsiatich básní Press the button X. Publikovala v domácich i zahraničných časopisoch (Psí víno, Odra, Dotyky, Texty, Přes, Dno, Tvar, Kruh, Protimluv), v almanachu Um pakultury a v internetových médiách (Britské listy, Literackie.pl, Divoké víno, Pozitivní noviny, Queermag.cz, Dobrá adresa, Herberk). Niekoľko jej básní bolo preložených do angličtiny a poľštiny. Založila a vedie internetový magazín iLeGaLiT, ktorý je zameraný na kultúru. Stojí za projektom alternatívneho audio podcastu Rádio Pivnica. Pracuje ako redaktorka regionálnej televízie, žije v Nitre.

V novém Protimluvu se hájí svoboda prdelí a objevuje nová slovenská poezie

Básnik a publicista Ivan Motýl hodnotí v článku uverejnenom na webe Ostravan.cz (17. 7. 2014) nové číslo revue Protimluv, v ktorom boli publikované básne zo zbierky Press the button X.

Sotva poezii prořízne výtvarné okénko (Katarína Szányi a Daniel Balabán, přičemž Szányi je i autorkou obálky Protimluvu), vrací nás vydavatel znova do poetických vod. Z těch ulovil slovenskou básnířku Lucii Bizarretovou (ročník 1989), která je až mužsky přesvědčivá. Bohužel ne až tolik v předkládaném časopiseckém výběru, nýbrž v básnické sbírce, kterou prodávala na slavnostním křtu Protimluvu v klubu Atlantik (minulý čvrtek).

„Chodím do krčmy, / kde nemusím vysvetľovať okolosediacim, / že aj keď pijem sama, / nie som kurva a nehľadám tu chlapov. / Chladnička, v ktorej dostáva fľaškové pivo / zamatový nádych, príjemne vrčí,“ recitovala Bizarretová první strofy básně s názvem Svoje predsudky utopte v orosenej fľaši piva. Na křehkou dívku překvapující civilismus, posluchač mohl myslet třeba na básníky Skupiny 42. Dobrá volba Protimluvu, který v bezbřehém světě dnešní poezie sáhl po loďce, s níž má smysl tím mořem zbytečných písmenek přece plout.

Zdroj: Ostravan.cz

A všetko vtáctvo sa nasýtilo ich tiel

Príloha Knižnej revue 14-15/2014 (9. 7. 2014) hodnotí slovenskú literárnu tvorbu za rok 2013. V príspevku A všetko vtáctvo sa nasýtilo ich tiel: Slovenská nedebutová poézia 2013 sa k elektronickej zbierke Press the button X vyjadrila Ivana Hostová.

Za zmienku v mladej slovenskej genderovo zameranej literatúre stoja verše Lucie Bizarretovej (1989). Bizarretová je jednou z prvých autoriek u nás, ktorá do poézie otvorene vnáša explicitné obrazy lesbickej sexuality. Minulý rok jej vyšli hneď dve zbierky básní (debutovala v r. 2012 zbierkou Izba s oceľovými roletami, ktorá v tomto roku vychádza i elektronicky) – Dva kríže na krku (Garmond) a press the button x (Zájezdí). Queer literatúra, podobne ako iné menšinové literatúry, často hľadá svoje legitimizačné opory mimo hlavného diania v dominantnej kultúre, preto sa javí azda ako mierne sporné na ňu aplikovať rovnaké estetické kritéria ako na poéziu väčšiny. Ak však zohľadňujeme pluralitu existujúcich estetík, ktorú sa aj prítomné hodnotenie snaží rešpektovať, v konečnom dôsledku možno každú poetiku v istom čase nahliadať ako menšinovú. Zároveň z reálnych skúseností s podobami queer literatúry (antológie a ich paratexty) v iných krajinách možno skôr usudzovať, že v počiatočných štádiách jej vývoja v istom komunikačnom priestore spoločné prvky jednotnej poetiky absentujú. (Nielen) u nás ju však isto treba čítať v kontexte literatúry, estetiky a filozofie, zameraných na výskum rodových aspektov žien/mužov. V slovenskej (nenulovej) poézii sa až na málo výrazných výnimiek (D. Rebro, druhá zbierka R. Tomáša) skúmanie týchto aspektov bytia sústreďuje najmä do textov písaných ženami. Okrem motivických korešpondencií (identita ženy, (rodová) pamäť, telesnosť, sexualita, žensko-ženské a žensko-mužské vzťahy, mlčanie a možnosť vypovedať, materstvo a iné sociálne roly ženy, zraňovanie lyrickej hrdinky a pod.) v nich možno často hľadať aj viaceré poetologické afinity (fragmentárnosť výpovede, (baladická) rastlinnosť lyrického subjektu a iné). U Bizarretovej z týchto motívov a prvkov poetiky nachádzame najmä skúmanie ženskej telesnosti, a (primárne lesbickej) sexuality: „ja tebe ústami / ľadové kruhy na brucho / zatiaľ čo ty mne / dlaňou holubicu pohládzaš“ (s. 6). Hodnota jej textov je však, bohužiaľ, vo veľkej väčšine prípadov nízka, skĺzava do gýča, pátosu, lacnej expresivity a kontrastu, v jej textoch sa nájdu chyby aj na základnej štylizačnej úrovni, esteticky hodnotné a vyrovnané pasáže sú zriedkavé. Výsledkom vyššej tvorivej sebadisciplíny a sebakritiky by však mohla v budúcnosti byť aj kvalitná zbierka.

Zdroj: Príloha Knižnej revue 14-15/2014 (str. 4 – 5)

Značka Lucia Bizarretová na 3D okuliaroch v kine „život“

Recenzia na elektronickú zbierku štyridsiatich básní Press the button X, ktorú napísala a na svojom blogu maresovabalazova.blog.sme.sk (9. 3. 2014) uverejnila blogerka a poetka Ľudmila Balážová-Marešová.

Mladá autorka, pre niektorých kontroverzná, vydala už svoju tretiu zbierku poézie. Táto recenzia zisťuje mieru prebytočnosti mediálneho šumu a vôbec, ako to teda s jej tvorbou je.

Občerstvujúca sprcha poézie, na ktorej som otočila kohútikom a neušla pred chladnou vodou pravdy, ukazuje, že slovenská poetická tvorba je mnohofarebná. Ak som nedávno písala o básnikovi, ktorý vyjadruje city placho zahalené závojom básnických obrazov, dnes píšem o poetke vnorenej do reality. Títo dvaja autori sú si generačne blízki dvadsiatnici, no štýlom odlišní.

Lucia Bizarretová (1989) nie je úplný nováčik v literatúre. Vydala tri básnické zbierky, dve na papieri a tretiu elektronicky. Má za sebou už publikačnú činnosť v časopisoch a elektronických médiách na Slovensku aj v Česku. Bola mi známa už pred rokom 2010 pod autorským pseudonymom lusila, kedy som čítala jej tvorbu na Blog.sk. Už vtedy bola hotová autorka, ktorá i keď teenska, vedela ponúknuť dospelú poéziu nekompromisne tvrdú a veľmi postmodernú. Izba s oceľovými roletami mi je teda známa dlhšie.

V roku 2013 vydala zatiaľ svoju najnovšiu elektronickú zbierku básní Press the button X. Štyridsať básní vo voľnom verši pokračuje v štýle Izby s oceľovými roletami, v témach si však už viac preberá.

Jej  poetika reality, jej spôsob významových skratiek, vymedzovanie pointy v každej básni tvoria jedinečný štýl, ktorý sa v slovenskej poézii neopakuje. Autorka sa sústreďuje na vzťahy ľudí, ktoré odhaľuje niekedy jednoduchými konštatovaniami skladajúcimi obraz situácie, inokedy metaforami či hyperbolami, no vždy je pointou pravdivá skutočnosť v kontrapunkte s ideálom, prípadne zamlčaným ideálom, ktorý sa dá z ostatného textu odvodiť.

Umenie skratky z jej pera vyzerá takto:

hľadá sa server
server sa našiel
žiadne nové správy
kindžalom mi odtínaš
zo srdcovej chlopne
stále rovnako

Básne tým, že osvetľujú krátke úseky zažitého sveta a zaujmú k nim postoj, robia sprievodcov v škole života, ktorou prechádza autorka – osobnosť s hlbokým vnímaním a schopnosťou kritického posúdenia. Na tak mladú osobu zrodenú v znamení 89-teho je cítenie sveta a jeho signálov dospelácky kruto reálne. Následne prenesené do poetického výrazu tvorí jednotu protikladov, ktorá pôsobí ako literárne korenie a naznačuje výrazný literárny talent.

Luciina profesionálna práca so skutočnosťou vo verbálnom tvare vzbudzuje dojem, že autorkou je životom obitá veteránka a nie práve graduovaná študentka novinárčiny.

Jej básne, z ktorých každá jedna má svoje poslanie a pointu, sú živým inteligentným čítaním bez prebytočných slov a ten, ktorý si nasadí jej 3D okuliare, aby si pozrel predstavenie „život“, nebude vedieť, čo je to nuda.

Stala som sa fanynkou tejto poézie, ktorá sa na nič nehrá, nemláti prázdnu slamu, aby naplnila normostrany, nezahmlieva nedostatok invencie formalistickými experimentami, ale ide priamo na vec. Nabrúsená britva jej postrehu reže hlboko a presne, aby dospela k jadru témy, ktorú má na muške a tak naplnila dôležitosť postmodernej požiadavky príbehu v každej jednej básni.

Nakoniec, Lucia vie, čo je to intímna lyrika, jej aktuálna forma sa nestráni erotiky. Čítajte báseň č. XXX zo zbierky Press the button X:

nalievam si z tvojho lona
akoby to bol čajník
hebké prsia – dve
pekne vycifrované šálky
do kompletnej súpravy
tanier – mesiac
ktorý nám tlačí
špinavé čižmy do okien
po vankúšoch med & hašiš
sardonicky roztiera

Som rada, že Lucia je súčasťou mladej tvorivej vlny a že táto vlna nie je konformistická, má svoj ničím nedeformovaný názor na život a tvorbu, ktorú úspešne zdieľa súčasníkom.

Zdroj: Maresovabalazova.blog.sme.sk

Izba s oceľovými roletami (reedícia)

Lucia Bizarretová: Izba s oceľovými roletamiIzba s oceľovými roletami
iLeGaLiT, 2014
elektronická reedícia
Stiahnuť / zadarmo



Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.