Rádio Max

Rádio Max: Medzi riadkamiRozhovor
Rádio Max
Medzi riadkami
Vypočuť

V novém Protimluvu se hájí svoboda prdelí a objevuje nová slovenská poezie

Básnik a publicista Ivan Motýl hodnotí v článku uverejnenom na webe Ostravan.cz (17. 7. 2014) nové číslo revue Protimluv, v ktorom boli publikované básne zo zbierky Press the button X.

Sotva poezii prořízne výtvarné okénko (Katarína Szányi a Daniel Balabán, přičemž Szányi je i autorkou obálky Protimluvu), vrací nás vydavatel znova do poetických vod. Z těch ulovil slovenskou básnířku Lucii Bizarretovou (ročník 1989), která je až mužsky přesvědčivá. Bohužel ne až tolik v předkládaném časopiseckém výběru, nýbrž v básnické sbírce, kterou prodávala na slavnostním křtu Protimluvu v klubu Atlantik (minulý čvrtek).

„Chodím do krčmy, / kde nemusím vysvetľovať okolosediacim, / že aj keď pijem sama, / nie som kurva a nehľadám tu chlapov. / Chladnička, v ktorej dostáva fľaškové pivo / zamatový nádych, príjemne vrčí,“ recitovala Bizarretová první strofy básně s názvem Svoje predsudky utopte v orosenej fľaši piva. Na křehkou dívku překvapující civilismus, posluchač mohl myslet třeba na básníky Skupiny 42. Dobrá volba Protimluvu, který v bezbřehém světě dnešní poezie sáhl po loďce, s níž má smysl tím mořem zbytečných písmenek přece plout.

Zdroj: Ostravan.cz

Herberk č. 6

Herberk č. 6Básne
Herberk č. 6
(s. 35 – 37)
Stiahnuť

A všetko vtáctvo sa nasýtilo ich tiel

Príloha Knižnej revue 14-15/2014 (9. 7. 2014) hodnotí slovenskú literárnu tvorbu za rok 2013. V príspevku A všetko vtáctvo sa nasýtilo ich tiel: Slovenská nedebutová poézia 2013 sa k elektronickej zbierke Press the button X vyjadrila Ivana Hostová.

Za zmienku v mladej slovenskej genderovo zameranej literatúre stoja verše Lucie Bizarretovej (1989). Bizarretová je jednou z prvých autoriek u nás, ktorá do poézie otvorene vnáša explicitné obrazy lesbickej sexuality. Minulý rok jej vyšli hneď dve zbierky básní (debutovala v r. 2012 zbierkou Izba s oceľovými roletami, ktorá v tomto roku vychádza i elektronicky) – Dva kríže na krku (Garmond) a press the button x (Zájezdí). Queer literatúra, podobne ako iné menšinové literatúry, často hľadá svoje legitimizačné opory mimo hlavného diania v dominantnej kultúre, preto sa javí azda ako mierne sporné na ňu aplikovať rovnaké estetické kritéria ako na poéziu väčšiny. Ak však zohľadňujeme pluralitu existujúcich estetík, ktorú sa aj prítomné hodnotenie snaží rešpektovať, v konečnom dôsledku možno každú poetiku v istom čase nahliadať ako menšinovú. Zároveň z reálnych skúseností s podobami queer literatúry (antológie a ich paratexty) v iných krajinách možno skôr usudzovať, že v počiatočných štádiách jej vývoja v istom komunikačnom priestore spoločné prvky jednotnej poetiky absentujú. (Nielen) u nás ju však isto treba čítať v kontexte literatúry, estetiky a filozofie, zameraných na výskum rodových aspektov žien/mužov. V slovenskej (nenulovej) poézii sa až na málo výrazných výnimiek (D. Rebro, druhá zbierka R. Tomáša) skúmanie týchto aspektov bytia sústreďuje najmä do textov písaných ženami. Okrem motivických korešpondencií (identita ženy, (rodová) pamäť, telesnosť, sexualita, žensko-ženské a žensko-mužské vzťahy, mlčanie a možnosť vypovedať, materstvo a iné sociálne roly ženy, zraňovanie lyrickej hrdinky a pod.) v nich možno často hľadať aj viaceré poetologické afinity (fragmentárnosť výpovede, (baladická) rastlinnosť lyrického subjektu a iné). U Bizarretovej z týchto motívov a prvkov poetiky nachádzame najmä skúmanie ženskej telesnosti, a (primárne lesbickej) sexuality: „ja tebe ústami / ľadové kruhy na brucho / zatiaľ čo ty mne / dlaňou holubicu pohládzaš“ (s. 6). Hodnota jej textov je však, bohužiaľ, vo veľkej väčšine prípadov nízka, skĺzava do gýča, pátosu, lacnej expresivity a kontrastu, v jej textoch sa nájdu chyby aj na základnej štylizačnej úrovni, esteticky hodnotné a vyrovnané pasáže sú zriedkavé. Výsledkom vyššej tvorivej sebadisciplíny a sebakritiky by však mohla v budúcnosti byť aj kvalitná zbierka.

Zdroj: Príloha Knižnej revue 14-15/2014 (str. 4 – 5)

Značka Lucia Bizarretová na 3D okuliaroch v kine „život“

Recenzia na elektronickú zbierku štyridsiatich básní Press the button X, ktorú napísala a na svojom blogu maresovabalazova.blog.sme.sk (9. 3. 2014) uverejnila blogerka a poetka Ľudmila Balážová-Marešová.

Mladá autorka, pre niektorých kontroverzná, vydala už svoju tretiu zbierku poézie. Táto recenzia zisťuje mieru prebytočnosti mediálneho šumu a vôbec, ako to teda s jej tvorbou je.

Občerstvujúca sprcha poézie, na ktorej som otočila kohútikom a neušla pred chladnou vodou pravdy, ukazuje, že slovenská poetická tvorba je mnohofarebná. Ak som nedávno písala o básnikovi, ktorý vyjadruje city placho zahalené závojom básnických obrazov, dnes píšem o poetke vnorenej do reality. Títo dvaja autori sú si generačne blízki dvadsiatnici, no štýlom odlišní.

Lucia Bizarretová (1989) nie je úplný nováčik v literatúre. Vydala tri básnické zbierky, dve na papieri a tretiu elektronicky. Má za sebou už publikačnú činnosť v časopisoch a elektronických médiách na Slovensku aj v Česku. Bola mi známa už pred rokom 2010 pod autorským pseudonymom lusila, kedy som čítala jej tvorbu na Blog.sk. Už vtedy bola hotová autorka, ktorá i keď teenska, vedela ponúknuť dospelú poéziu nekompromisne tvrdú a veľmi postmodernú. Izba s oceľovými roletami mi je teda známa dlhšie.

V roku 2013 vydala zatiaľ svoju najnovšiu elektronickú zbierku básní Press the button X. Štyridsať básní vo voľnom verši pokračuje v štýle Izby s oceľovými roletami, v témach si však už viac preberá.

Jej  poetika reality, jej spôsob významových skratiek, vymedzovanie pointy v každej básni tvoria jedinečný štýl, ktorý sa v slovenskej poézii neopakuje. Autorka sa sústreďuje na vzťahy ľudí, ktoré odhaľuje niekedy jednoduchými konštatovaniami skladajúcimi obraz situácie, inokedy metaforami či hyperbolami, no vždy je pointou pravdivá skutočnosť v kontrapunkte s ideálom, prípadne zamlčaným ideálom, ktorý sa dá z ostatného textu odvodiť.

Umenie skratky z jej pera vyzerá takto:

hľadá sa server
server sa našiel
žiadne nové správy
kindžalom mi odtínaš
zo srdcovej chlopne
stále rovnako

Básne tým, že osvetľujú krátke úseky zažitého sveta a zaujmú k nim postoj, robia sprievodcov v škole života, ktorou prechádza autorka – osobnosť s hlbokým vnímaním a schopnosťou kritického posúdenia. Na tak mladú osobu zrodenú v znamení 89-teho je cítenie sveta a jeho signálov dospelácky kruto reálne. Následne prenesené do poetického výrazu tvorí jednotu protikladov, ktorá pôsobí ako literárne korenie a naznačuje výrazný literárny talent.

Luciina profesionálna práca so skutočnosťou vo verbálnom tvare vzbudzuje dojem, že autorkou je životom obitá veteránka a nie práve graduovaná študentka novinárčiny.

Jej básne, z ktorých každá jedna má svoje poslanie a pointu, sú živým inteligentným čítaním bez prebytočných slov a ten, ktorý si nasadí jej 3D okuliare, aby si pozrel predstavenie „život“, nebude vedieť, čo je to nuda.

Stala som sa fanynkou tejto poézie, ktorá sa na nič nehrá, nemláti prázdnu slamu, aby naplnila normostrany, nezahmlieva nedostatok invencie formalistickými experimentami, ale ide priamo na vec. Nabrúsená britva jej postrehu reže hlboko a presne, aby dospela k jadru témy, ktorú má na muške a tak naplnila dôležitosť postmodernej požiadavky príbehu v každej jednej básni.

Nakoniec, Lucia vie, čo je to intímna lyrika, jej aktuálna forma sa nestráni erotiky. Čítajte báseň č. XXX zo zbierky Press the button X:

nalievam si z tvojho lona
akoby to bol čajník
hebké prsia – dve
pekne vycifrované šálky
do kompletnej súpravy
tanier – mesiac
ktorý nám tlačí
špinavé čižmy do okien
po vankúšoch med & hašiš
sardonicky roztiera

Som rada, že Lucia je súčasťou mladej tvorivej vlny a že táto vlna nie je konformistická, má svoj ničím nedeformovaný názor na život a tvorbu, ktorú úspešne zdieľa súčasníkom.

Zdroj: Maresovabalazova.blog.sme.sk

Izba s oceľovými roletami (reedícia)

Lucia Bizarretová: Izba s oceľovými roletamiIzba s oceľovými roletami
iLeGaLiT, 2014
elektronická reedícia
Stiahnuť / zadarmo

Recenzia na debut Izba s oceľovými roletami

Čitateľská recenzia na debutovú zbierku Izba s oceľovými roletami, ktorá bola publikovaná na knižnom portáli BookFan.eu (26. 11. 2013) a napísala ju užívateľka Sasha Zet.

Izba s oceľovými roletami je debutovou knihou mladej slovenskej autorky Lucie Bizarretovej. Je to zbierka dvadsiatich ôsmich tematicky rôznorodých básní. V útlej štyridsaťosem stranovej knižke môžeme nájsť témy ako týranie žien (Martýrka), nevšímavosť a chudoba (Vlaková stanica), ironický pohľad na modelky (Pre modelky), pranierovanie predsudkov voči ľuďom inej farby pleti (Odtienky), voči ľuďom inej národnosti a iného vierovyznania (Veľký piatok v Piešťanoch) a mnohé ďalšie. V zbierke nechýbajú ani verše o vzťahoch dvoch žien (Dlho rásť, Skafander na tele) či básne, v ktorých je zastúpená homosexuálna tematika (Dnes sa už neplazím…).

Niektoré diela Bizarretovej sú drsnejšie, využívajú estetiku škaredého, nevyhýbajú sa vulgarizmom a iné sú zas nežnejšie. Aj v tých básniach, ktoré sa na prvý pohľad zdajú drsné, môžeme nájsť kúsok nehy, len sa možno treba nad čítaným textom trochu viac zamyslieť a nehu tam isto objavíte. Ak však čakáte búrlivé erotické lesbické scény alebo niečo podobné, budete, pravdepodobne, sklamaní, lebo nič také v knihe nie je.

Myslím si, že v knihe ale nájdete niečo hodnotnejšie, autorka opisuje stereotypný pohľad na lesby a gayov (Svoje predsudky utopte v orosenej fľaši piva) a pokiaľ sa po prečítaní tejto básne zamyslí aspoň malá časť populácie a zmení svoj postoj k homosexuálne orientovaným ľuďom k pozitívnemu, je to prínos. Posledná a zároveň najdlhšia báseň v zbierke (Mesiac rozdeľoval izbu a tak ďalej…) je rozsahovo až na pätnásť strán, rozoberá množstvo aktuálnych tém a problémov, a tak podáva neprikrášlený obraz o súčasnom stave spoločnosti. Okrem toho, celou touto básňou sa tiahne vzťah medzi lyrickým subjektom a Silviou, ktorej je samotná báseň aj venovaná.

Lucia Bizarretová píše štýlom, ktorý sa ľahko, rýchlo a dobre číta. Niektoré básne sú naratívne, ďalšie deskriptívne a iné využívajú nekonvenčné metafory a básnické obrazy. Napriek mladému veku autorky sú básne vyzreté. Hoci sa poézia dostáva do úzadia, podľa môjho názoru, táto knižka si zaslúži pozornosť. A keď už pre nič iné, tak aspoň kvôli tomu, že po uvedomení si ľudských nedostatkov (ľahostajnosť, nevšímavosť, egoizmus atď.), ktoré sú v každom z nás a opisujú sa v zbierke, môže dopomôcť k vytvoreniu krajšieho a hlavne tolerantnejšieho sveta.

Zdroj: BookFan.eu

Lucia Bizarretová krstila svoju tretiu zbierku básní

Článok, ktorý uverejnil školský servis tlačovej agentúry TASR.

Niededykowany

Nevenovaná

Má 35, žiadneho partnera ani deti,
o žehliacu dosku hádže strach,
že sa v nej nestihne vytvoriť odtlačok päty.
Má oči ako vyleštené taniere,
ktoré práve vytiahli z umývačky riadu.
Píše patetické básne, ale sú lepšie
než sáčková polievka, obkresľujú bradu.
Má tvár pokrytú jemnou kôrou borovice,
premočené vlasy a bielizeň nainfikovanú dymom.
Opakuje slová, v podstate veľa slov,
prirodzene a opätovne, moje papuče
trčia spod rebra, sú z nej mimo.

Text: Lucia Bizarretová

Niededykowany

Ma 35, żadnego partnera ani dzieci,
rzuca o deskę do prasowania strachem,
że nie zdąży w niej powstać odcisk pięty.
Ma oczy jak wyglancowane talerze,
które właśnie wyciągnęli ze zmywarki brzucha.
Pisze patetyczne wiersze, ale są lepsze
niż zupa z torebki, podkreślają ducha.
Ma twarz pokrytą delikatną korą sosny,
przemoczone włosy i bieliznę zainfekowaną dymem.
Powtarza słowa, właściwie wiele słów,
naturalnie i jeszcze raz, moje kapcie
wystają spod żebra, są poza nią.

Preklad: Zofia Bałdyga

Na terenie szpitala

V nemocničnom areáli

Do areálu nemocnice chodím fotografovať
sochy, predkláňajú svoje nemé tváre.
Občas ma zdravia cudzí ľudia,
čo chodia okolo a z lôžkových oddelení
ku mne vybiehajú pacienti.
Núkajú mi zvyšky potravy, džemy, paštéty,
také tie klasické nemocničné veci.
Jeden pán s francúzskou barlou
a krížom vytetovaným cez oko
zakaždým šklbe gestikuláciu a prská,
tam je krematórium, tam…

Text: Lucia Bizarretová

Na terenie szpitala

Na teren szpitala chodzę fotografować
posągi, pochylają swoje nieme twarze.
Czasami pozdrawiają mnie obcy ludzie
którzy przechodzą obok a z oddziałów zamkniętych
wybiegają do mnie pacjenci.
Proponują mi resztki jedzenia, dżemy, pasztety,
te takie klasyczne szpitalne rzeczy.
Jeden pan z kulą szwedką
i krzyżem wytatuowanym na oku
zawsze rwąco gestykuluje i prycha,
tam jest krematorium, tam…

Preklad: Zofia Bałdyga

Nieuzasadnione kompleksy

Neopodstatnené komplexy

Rezali ma komplexy z krátkych vlasov,
ale odkedy som sa dala ostrihať,
najradšej chodím nakupovať do Lidla,
pretože je tam pokladníčka,
ktorá má lesbické sklony.
Z jej očí sa odráža úsmev plus
vyzlečené nohavičky a zakaždým vraví,
že môj nový účes je až neskutočne sexi.

Text: Lucia Bizarretová

Nieuzasadnione kompleksy

Przez krótkie włosy niszczyły mnie kompleksy,
ale odkąd poszłam się ostrzyc,
najchętniej chodzę na zakupy do Lidla,
bo jest tam sprzedawczyni,
która ma skłonności lesbijskie.
W jej oczach odbija się uśmiech plus
ściągnięte majtki i każdemu mówi
że moja nowa fryzura jest niemożliwie sexy.

Preklad: Zofia Bałdyga

Autobusem

Autobusom

Cestujem autobusom,
odrážaš sa zo spätného zrkadla.
Na kolenách držím zošit,
chcem ti napísať báseň.
Ale autobusy nemám rada
a možno práve preto pichám
spolusediacej perom do prsta.

Text: Lucia Bizarretová

Autobusem

Podróżuję autobusem
odbijasz się w złym lusterku.
Na kolanach trzymam zeszyt,
chcę ci napisać wiersz.
Ale nie lubię autobusów
i może dlatego właśnie kłuję
siedzącą obok długopisem w palec.

Preklad: Zofia Bałdyga

Apatyczny

Apatická

Mŕtva žena s igelitovým vreckom
na hlave leží uprostred haly,
ľudia sa nad ňou skláňajú,
telo je už v značnom rozklade,
ale oni necítia nič viac –
iba puch zhnitých zemiakov a jabĺk.

Text: Lucia Bizarretová

Apatyczny

Martwa kobieta z igielitowym workiem
na głowie leży na środku hali,
ludzie pochylają się nad nią,
ciało jest w stanie zaawansowanego rozkładu
ale oni nie czują nic więcej –
tylko zapach zgniłych ziemniaków i jabłek.

Preklad: Zofia Bałdyga

Nedopísané riadky neznamenajú poéziu

Príloha Knižnej revue 14-15/2013 (10. 7. 2013) hodnotí slovenskú literárnu tvorbu za rok 2012. V príspevku Nedopísané riadky neznamenajú poéziu: Slovenské básnické debuty 2012 sa k zbierke Izba s oceľovými roletami vyjadrila Katarína Zitová.

Ešte ďalej zachádza študentka žurnalistiky Lucia Bizarretová (1989) v zbierke Izba s oceľovými roletami (Garmond). Jej obraznosť nie je len anestetická, ale priam nechutná: „Prekŕmená cynizmom, na verejných záchodoch, / ryskou obkresľuje pulzujúce žily, / ktoré presvitajú spod slanej kože. / Zdá sa jej, že v nich kolujú / bzdochy, šváby a iná háveď“ (Ťažoba). Voľbu takýchto až prehnane expresívnych jazykových prostriedkov do istej miery možno pochopiť, keďže poetkin ženský lyrický subjekt žije vo svete, v ktorom „nenávisť vládne v rebríčku ľudských citov“. Na niektorých miestach však Bizarretová prekračuje únosnú mieru a neodpustiteľne rozbíja zaužívané, idylické poetické obrazy („most ogrcaný slnečným lúčom“). Zaujímavá je však témami: okrem typických a často už ošúchaných námetov osamotenia a nepochopenia človeka, stroskotaných vzťahov a sociálneho rozvrstvenia spoločnosti rozširuje tematickú paletu o problém tolerancie, či skôr jej nedostatku, rasizmu, homosexuality, predsudkov… Milo prekvapí aj ako pásmo koncipovaný text Mesiac rozdeľoval izbu a tak ďalej, štylizovaný ako fiktívny príhovor, v ktorom sa ženský lyrický subjekt vyznáva zo všetkých svojich bôľov prameniacich z inakosti.

Zdroj: Príloha Knižnej revue 14-15/2013 (str. 9)

Poezie z virtuálních sítí

V trinástom čísle literárneho dvojtýždenníka Tvar, ktoré vyšlo vo štvrtok 27. júna 2013, boli v rubrike Poezie z virtuálních sítí publikované dve básne z elektronickej zbierky Press the button X (konkrétne: XVI. a XL.). Komentárom ich doplnil český básnik Ladislav Selepko.

Výjimečně jsem vybral dvě ukázky z internetové sbírky press the button X, neboť jsou příkladem způsobu, jímž si básně předávají motivy a vytvářejí konstelace na dálku. Celek je lepší číst jako polytematické pásmo propojené homogenním hlasem. Těžiště nespočívá v jednotlivých dílech (celkem jich je 40), ale v mozaikovém obraze světa subjektu. Kratší zákmity a postřehy občas prostřídají rozvinutá pozorování. Převládá sevřená, metaforicky střídmá obraznost, jež účinkuje přímým tahem k jádru myšlenky, vjemu, reflexe. Na první pohled by se řeklo: výživné pole banalit, pomíjívých, nevýrazných poznámek, k nimž deníková civilnost svádí, nebo přízrak líbivosti a kýče. Ovšem je zde několik rysů navíc. Mezi prvními to je rezervovanost vůči okrašlování, disciplinovanost, jež nepotřebuje text nafukovat ambiciozními pokusy o nadčasovou symboliku. A za druhé, hůře popsatelná zvláštnost v hlase. Místy ještě trochu stylizovaný, nevyrovnaně přesvědčivý, hledá sobě vlastní polohy, ale zaznívá i příslibem svrchovanosti, s příměsí „faktoru X“, jenž z průměrného udělá zvláštní. Zaujalo mě, jak dobře se básně čtou, aniž bych při tom měl pocit, že chutnám přežvýkanou „umělinu“. Například, vystavět báseň z repetetivního konstatování, že „Lolita při sexu křičí“ a nahrává si to programem Audacity, aby se jí druzí mohli dotýkat skrz zvuk, a nepůsobit při tom trapně či podbízivě si žádá odvahu i cit. Nevinnost odvozená z vlastního vidění ve sbírce převažuje nad naučenými nebo odposlouchanými figurami.

Zdroj: Tvar 13/2013 (str. 18)

Básňami chcem ľudí podnecovať k zamysleniu

Článok, ktorý uverejnili MY Nitrianske noviny.

Tvar č. 13

Tvar č. 13/2013Básne
Tvar č. 13
(s. 18)
Stiahnuť

Press the button X

Lucia Bizarretová: Press the button XPress the button X
Zájezdí, 2013
ISBN 978-80-87843-00-0
Stiahnuť / zadarmo

Sympatia

Zoznamka

Posledných pár rokov si začali lesbické ženy podávať
inzeráty napísané v gramatických rýmoch.
Možno si myslia, že je to viac romantické, že tým
ošúchajú väčšie množstvo svrbiacich prstov.
Si píšete a ony netušia, že na druhej strane
je chlap alebo žena, od ktorej jedného dňa
príde miesto odpovede spam.

Text: Lucia Bizarretová

Sympatia

Od paru lat kobiety lesbijki dodają
dokładnie rymowane anonse.
Może myślą, że to bardziej romantyczne, że
wytrą tym więcej świerzbiących palców.
Piszecie ze sobą a one nie przeczuwają, że po drugiej stronie
jest mężczyzna albo kobieta, od której pewnego dnia
zamiast odpowiedzi przyjdzie spam.

Preklad: Zofia Bałdyga

Pętle

Slučky

Nedeľné obedy sa mi zdajú trápne,
keď sa zíde celá rodina,
ktorá na seba počas týždňa nemá čas
a potom chcú všetko dohnať za deň.
Kričia jeden cez druhého,
ale nikto nikoho nepočúva,
lebo pozornosť sa koncentruje v rukách,
ktoré vystierajú do mís,
aby uchmatli čo najväčší kus mäsa.
Modlíš sa, prežúvaš hnusný pocit,
na hlavy nasadzuješ slučky a
tvoju iritáciu podčiarkuje umelý chrup,
plávajúci v polievke.
Vtedy chýba naozaj málo,
aby si skutočne potiahol…

Text: Lucia Bizarretová

Pętle

Obiady niedzielne wydają mi się niezręczne,
kiedy schodzi się cała rodzina
która nie ma dla siebie czasu w ciągu tygodnia
i potem chcą wszystko nadrobić w jeden dzień.
Krzyczą jeden przez drugiego,
ale nikt nikogo nie słucha
bo uwaga koncentruje się w rękach,
które wyciągają do mis,
żeby złapać jak największy kawałek mięsa
Modlisz się, przeżuwasz okropne uczucie,
na szyje zakładasz pętle a
twoją irytację pogłębia sztuczna szczęka
pływająca w zupie.
Rusza się wtedy naprawdę za mało
żeby rzeczywiście pociągnąć…

Preklad: Zofia Bałdyga

Dva kríže na krku

Lucia Bizarretová: Dva kríže na krkuDva kríže na krku
Garmond, 2013
ISBN 978-80-89148-90-5
Kúpiť / cena: 2,50 eur

Moja poézia je pre menej konzervatívnych

Rozhovor pre internetový portál Iní.sk.

Drown your prejudices in a dewy glass of beer

Svoje predsudky utopte v orosenej fľaši piva

Chodím do krčmy,
kde nemusím vysvetľovať okolosediacim,
že aj keď pijem sama,
nie som kurva a nehľadám tu chlapov.
Chladnička, v ktorej dostáva fľaškové pivo
zamatový nádych, príjemne vrčí.
Chodia sem ženy s vyholenou hlavou,
drsným pohľadom,
ktoré sa nemaľujú a
vážia nad sedemdesiat kíl.
Muži v ružovom tričku
a nohaviciach, čo sú obtiahnuté na zadku,
ktorí hovoria tenkým hlasom
s ľahkým afektom, tak trochu prepudrovaní.
Ale v tejto krčme nie sú
žiadni homosexuálni ľudia,
až na jednu…

Text: Lucia Bizarretová

Drown your prejudices in a dewy glass of beer

I go to a pub
Where I don’t have to explain to those who’re sitting around
That when I drink alone,
I’m not a whore and I’m not looking for guys.
The fridge, where the bottled beer
Gets a pleasant velvet tinge, whirs.
Among the visitors there are women with shaved heads
And a rough look
Who don’t use makeup
And weigh more than seventy kilos.
Men in pink T-shirts
And trousers closely fitting their arses,
Who speak in a soft voice
And with a slight affectation, covered with a bit of powder.
But there are no gay people
In this pub,
Except one woman…

Preklad: Sylva Ficová

Martyr

Martýrka

Rozprávala o razantnom prieniku
a slabom objatí,
o jatkách kdesi v priekope,
o nebi na pokrčenej tvári,
o tom, že každé slovo,
ktoré má niečo spoločné s láskou,
je ako suka štekajúca na primŕzajúcu lunu.
A hoc v tom príbehu, čo sa odlepoval pomalšie
než zrnká piesku v presýpacích hodinách,
nebola vôňa pomaranča, štipka hodvábu
ani súzvuk, ona sa pokorne
priplazila späť k mužovi.

Text: Lucia Bizarretová

Martyr

She talked about the vigorous penetration
And the weak embrace,
About the butchery somewhere in a ditch,
About the heaven on a creased face,
About the fact that every word
Relating to love
Is like a bitch barking at the freezing Moon.
And although the story, unwinding more slowly
Than the sand grains in an hourglass,
Didn’t include the scent of an orange, a piece of silk
Or harmony, she humbly
Crawled back to her husband.

Preklad: Sylva Ficová

Freedom

Sloboda

Bez dotyku vymeniť vírusy, vnútorné kyseliny,
rozopínať cudzie košele neznámym ženám,
ktoré intenzívne voňajú pižmom.
Kresliť dymové prúžky, aby sa cigánčatá
z vedľajšej dediny mali aspoň s čím hrať,
navliekať prezervatívy na predsudky,
dôkladne depilovať žlčovú zlobu,
pre oneskorenú úctu mŕtve embryá
nenarodených detí s pokorou vdychovať.
- - -
Na spodnú stranu pľúc
mi suchým jazykom vytetuj SLOBODA.
- - -

Text: Lucia Bizarretová

Freedom

To exchange viruses and internal acids without a touch
To undo unfamiliar shirts of unknown women
Who intensively smell of musk.
To draw smoke stripes to give the gipsy kids
From the neighbouring village something to play with
To put condoms on prejudices
To depilate thoroughly the bitter anger
To breathe in the humbly dead embryos
Of unborn babies because of belated respect.
- - -
Tattoo the word FREEDOM with you dry tongue
On the lower side of my lungs.
- - -

Preklad: Sylva Ficová

We misconnect

Míňame sa

Smiala som sa
s vykrútenou žiarovkou v ruke,
že aj v malej miestnosti
sa míňame ako fľaša vody na Sahare.
Búchanie hranami kolien o dlážku
bol tvoj prejav nesúhlasu.
Lenže ďalší deň
sme sa minuli opäť.

Text: Lucia Bizarretová

We misconnect

I laughed
with unscrewed lightbulb in hand,
that even in a small room
we misconnect like a bottle of water in the Sahara.
Banging knee edges against the tiles
was how you showed your disagreement.
But the next day
we misconnected again.

Preklad: Václav Z. J. Pinkava

It’s fine…

Je fajn…

Je fajn mať zdravie
a mäkkú posteľ s perinami,
ktoré voňajú dymom.
A tiež je fajn mať lásku,
hoc len takú platonickú,
ktorú náhodne stretávaš
v nákupných centrách.
Zdraviť ju: „Dobrý deň!“,
triafať do jej zreníc pofidérny úsmev.
Je fajn vrátiť sa domov pred zotmením,
v kúpeľni mať uterák plus mydlo
a nechtom vyrývať
do voskovo-vlhkej hmoty,
že sa dokážeš tešiť z maličkostí…

Text: Lucia Bizarretová

It’s fine…

It’s fine to have good health
and a soft bed with cushions
redolent with smoke.
It is also fine to have love,
even of the platonic kind,
that you come across by chance
in shopping malls.
To greet her: “Good morning!”,
darting a dubious smile into her eyes.
It’s fine to get home before dark,
to your bathroom with towel and soap,
and with your nail to engrave
into wax-damp essence,
that you know how to delight in small things…

Preklad: Václav Z. J. Pinkava

Late Romance

Pozdná romantika

Krátko pred polnocou.
Pouličné lampióny koketne žmurkajú a
z roztvoreného okna počuť chvenie strún –
mandolín, balalajok i gitár.
- - -
Naznačuješ mi, že päsťou do brucha
sa chceš zbaviť pocitu neoprávnenej viny.
Mlčky hľadím na hor,
lebo čokoľvek ti vytĺkať z hlavy,
je nanajvýš zbytočné.
- - -
Pižmo sa lepkavo rozlialo.
Hviezdy spolu s patetickými predstavami
hádžeme do vymysleného jazera.
Krútia sa ako bubon v práčke.
- - -
Na romantiku bolo vlastne
už aj včera príliš neskoro.
- - -

Text: Lucia Bizarretová

Late Romance

Close to midnight
street lanterns wink with coquettery and through
the open window are heard the trembling strings –
of mandolins, balalaikas and guitars.
- - -
You make out to me that a fist to the stomach
will vent your feeelings of ill-gotten guilt.
I look up in silence,
for to try to drive anything out of your head
is the very height of futility.
- - -
Musk has tackily spilled.
I take stars and pathos filled imaginings
and throw them into a made-up lake.
They squirm like a washing machine drum.
- - -
As for Romance it was indeed
even as of yesterday altogether too late.
- - -

Preklad: Václav Z. J. Pinkava

Wielki Piątek w Pieszczanach

Veľký piatok v Piešťanoch

Most ogrcaný slnečným lúčom
a na ňom Arabi s orientálnymi
vôňami, ktoré cievkujú zmysly.
Ich ženy natiahnuté v čiernych burkách
a hlasná reč skrížených jazykov.
Tesne za mostom kresťanský kostol,
z ktorého vychádzajú ľudia, babky,
čo opatrne vypľúvajú: „Te-ro-ris-ti!“

Text: Lucia Bizarretová

Wielki Piątek w Pieszczanach

Most obrzygany promieniem słonecznym
a na nim Arabowie z orientalnymi
zapachami, które cewnikują zmysły.
Ich kobiety wciągnięte w czarne burki
i głośna mowa skrzyżowanych języków.
Tuż za mostem chrześcijański kościół,
z którego wychodzą ludzie, babki,
co ostrożnie wypluwają: „Ter-ro-ryś-ci!”

Preklad: Zofia Bałdyga

Dwa brzegi rozdzielone wyschniętą rzeką

Dva brehy rozdelené vyschnutou riekou

I.
Paničky s vytrblietanými kučerami,
v značkových out-fit-och, sedia v salóne krásy.
Ich deti, páchnuce cigaretovým dymom,
rozbíjajú výklady, chcú najnovšiu elektroniku
a vyššie vreckové.

II.
Černošky s ovisnutými prsiami,
ktoré majú nafarbené čiernou,
a tak sú ešte tmavšie, sedia okolo pahreby.
Ich deti, voňajúce africkou zemou,
stláčajú PET fľašu
a všetci sú šťastní.

Text: Lucia Bizarretová

Dwa brzegi rozdzielone wyschniętą rzeką

I.
Paniusie z wybłyszczonymi loczkami,
w markowych out-fit-ach siedzą w salonie piękności.
Ich pachnące dymem papierosowym dzieci
rozbijają witryny, chcą najnowszą elektronikę
i wyższe kieszonkowe.

II.
Murzynki z obwisłymi piersiami
które malują na czarno
przez co są jeszcze ciemniejsze, siedzą wokół żaru.
Ich pachnące afrykańską ziemią dzieci
ściskają butelkę PET
i wszyscy są szczęśliwi.

Preklad: Zofia Bałdyga

Wahnięcie

Výkyv

Občas fotografuje mŕtve vtáky
na chodníku a obesencov,
ktorým Boh nestihol odrezať povraz.
Od radosti z toho močí,
obštiava každý roh ulice
ako pes, až kým neprejde rohožku domu.
Keď za priesvitným plátnom prší
a rozfŕkané vodovky stekajú dolu,
zľahka precitne.
Rozmýšľa, či je to etické, alebo nie,
ale to, čo robí, ho napĺňa pocitom šťastia.
Tak prečo by mal niečo riešiť?

Text: Lucia Bizarretová

Wahnięcie

Czasami fotografuje martwe ptaki
na chodniku i wisielców,
którym Bóg nie zdążył odciąć sznura.
Z radości sika,
podlewa każdy róg ulicy
jak pies, jak tylko przejdzie wycieraczkę przed domem.
Kiedy za prześwitującym płótnem pada
a rozbiegane akwarele ściekają w dół,
trochę przytomnieje.
Myśli, czy to etyczne, czy nie,
ale to, co robi, napełnia go poczuciem szczęścia.
Więc dlaczego miałby się nad czymś zastanawiać?

Preklad: Zofia Bałdyga

Śnić o mężczyznach

Snívať o chlapoch

Snívať o chlapoch s veľkým
egom,
ako stoja pri fontáne,
z ktorej pijú vrany,
a iba tak sa rozprávajú o ženách.
Snívať dlho, ako stojíš pri nich
a oni ti vyťahujú z úst
povraz so slovami.
Všade naokolo je plyn, veľa plynu,
ktorý rozleptáva pľúca.
Snívať o chlapoch s jemnou kožou,
čo pripomína kožu na bubnoch,
ako ti hladia prsia
a ty sa pri tom intenzívne dusíš.

Text: Lucia Bizarretová

Śnić o mężczyznach

Śnić o mężczyznach z wielkim
ego
jak stoją przy fontannie
z której piją wrony
i tak sobie rozmawiają o kobietach.
Długo snić jak stoisz przy nich
a oni wyciągają ci z ust
sznur ze słowami.
Wszędzie naokoło jest gaz, dużo gazu
który rozkłada płuca.
Śnić o mężczyznach o delikatnej skórze,
która przypomina skórę na bębnach,
jak cię głaszczą po piersiach
a ty się przy tym intensywnie dusisz.

Preklad: Zofia Bałdyga

Dobrá adresa č. 11

Dobrá adresa č. 11/2012Básne
Dobrá adresa č. 11
(s. 69 – 71)
Stiahnuť

Rádio Bunker

Rádio BunkerRozhovor
Rádio Bunker
Živé vysielanie
Stiahnuť

Kontroverzná poetka predstavila novú zbierku

Článok, ktorý uverejnili MY Trenčianske noviny.

Najčastejšie píšem o vzťahoch medzi ženou a ženou

Rozhovor pre internetový magazín QueerMag.cz.

Izba s oceľovými roletami

Lucia Bizarretová: Izba s oceľovými roletamiIzba s oceľovými roletami
Garmond, 2012
ISBN 978-80-89148-73-8
Kúpiť / cena: 2,50 eur

Psí víno č. 54

Psí víno č. 54Básne
Psí víno č. 54
(s. 40)
Stiahnuť

Autorka

Lucia Bizarretová (photo by Lucia Poláková)

Lucia Bizarretová (photo by Lucia Poláková)

Lucia Bizarretová (*1989) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Knižne debutovala básnickou zbierkou Izba s oceľovými roletami (2012, Garmond; elektronická reedícia: 2014, iLeGaLiT), ktorá je výberom tvorby z rokov 2010 – 2011 a reflektuje súčasný stav spoločnosti. O rok neskôr vyšlo voľné pokračovanie pod názvom Dva kríže na krku (2013, Garmond). V máji 2013 vydala v českom nakladateľstve Zájezdí (edícia Přespolí) elektronickú zbierku štyridsiatich básní Press the button X. Publikovala v domácich i zahraničných časopisoch (Psí víno, Odra, Dotyky, Texty, Přes, Dno, Tvar, Kruh, Protimluv), v almanachu Um pakultury a v internetových médiách (Britské listy, Literackie.pl, Divoké víno, Pozitivní noviny, Queermag.cz, Dobrá adresa, Herberk). Niekoľko jej básní bolo preložených do angličtiny a poľštiny. Založila a vedie internetový magazín iLeGaLiT, ktorý je zameraný na kultúru. Stojí za projektom alternatívneho audio podcastu Rádio Pivnica. Pracuje ako redaktorka regionálnej televízie, žije v Nitre.

Aktualizované: 18. 3. 2015

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.